Básnik, prekladateľ, pedagóg ,kňaz, misionár Gorazd Zvonický (vlastným menom Andrej Šándor) sa narodil 29.júna 1913 v Močaranoch dnes časť Michaloviec ako piate z ôsmich detí .

Vyrastal v chudobnom maloroľníckom prostredí, ktoré mu bolo nenahraditeľnou školou života a práce. Po skončení ľudovej školy (1927) ho čakala práca na poli a murárčina. Záujem o duchovné hodnoty ho však neopustil a len čo sa mu naskytla príležitosť, začína študovať. Ako sedemnásťročný sa spoznal s mladým katechétom michalovského gymnázia ThDr. Štefanom Hlaváčom, ktorý sa ho ujal a zariadil vstup do seminára.

V septembri v roku 1931 odchádza na štúdia do Šaštína na saleziánske gymnázium.Ako dvadsaťročný narukoval do Levoče, kde ho zastihla mobilizácia roku 1938, ktorá predĺžila jeho vojenské pôsobenie. Počas vojenskej služby sa zoznámil s mladými básnikmi Jankom Silanom a Pavlom Olivom , ktorí v ňom prebudili záujem o literárne úsilie slovenskej katolíckej moderny.

Po návrate z vojenskej služby vstúpil roku 1939 do saleziánskej rehole a dokončil gymnáziálne štúdia.

Rehoľné sľuby zložil 11.novembra 1940. Maturoval v roku 1942 v Kláštore pod Znievom. Od roku 1944 študuje teológiu vo Sv. Beňadiku a Sv. Kríži nad Hronom. Za saleziánskeho kňaza bol Andrej Šándor, vtedy už začínajúci básnik Gorazd Zvonický, vysvätený v deň svojich 35. narodenín dňa 29.júna 1948. Vysvätil ho Dr. Štefan Trochta vo Vieske pri Svätom Kríži nad Hronom. Prvú svätú omšu pre rodákov slúžil 11.júla 1948 v Michalovciach pred saleziánskym ústavom. Po primíciach bol školským radcom v biskupskom seminári v Trnave až do jeho zatvorenia 19.mája 1949. Zároveň bol aj redaktorom časopisu Mládež a misie. Začiatkom júna 1949 bol menovaný za správcu farnosti Panny Márie Pomocnice kresťanovv Michalovciach. Ako výpomocný katechéta učil na michalovskom gymnáziu, na ktorého stavbe kedysi sám pracoval ako robotník. Tu ho zastihla proticirkevná kampaň. V noci z 13. na 14. apríla 1950 sa po zatknutí dostal do izolačného tábora pre duchovných v Podolínci. Tu spolu so stovkami iných rehoľníkov strávil niekoľko tvrdých mesiacov. V auguste 1950 sa mu podarilo z tábora ujsť. 22.októbra 1950 tajne prešiel hranice cez rieku Moravu a odišiel do emigrácie.

Po krátkom pobyte v Taliansku (Piemont) odchádza 13.októbra 1951 do Argentíny. Dvanásť rokov pôsobil ako saleziánsky kňaz vo farnosti sv. Jána Evanjelistu v Buenos Aires. Tu aktívne pracoval v Spolku slovenských spisovateľov a v Zahraničnej Matici slovenskej.

Keď bol v roku 1963 založený Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme vrátil sa v septembri do Ríma a zapojil sa do práce ústavu. Stal sa redaktorom básnickej edície Lýra, členom predsedníctva Slovenského ústavu v Ríme a profesorom humanitných vied na gymnáziu Antona Bernoláka pri Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda až do konca školského roka 1989/1990.

Celý čas spolupracoval so slovenskými emigrantskými časopismi a novinami ako publicista.Rímske účinkovanie predstavuje najvýznamnejšiu kapitolu básnikovej biografie. Jej konkrétnym výsledkom je množstvo literárnych, pedagogických a organizačných aktivít.

Za služby talianskej kultúre mu 29.júna 1993 prezident Talianskej republiky udelil vysoké štátne vyznamenanie Rytiersky rad Za zásluhy o Taliansku republiku. Za šírenie mariánskej úcty slovom i veršom sa mu dostalo patričného ocenenia členstvom v inštitúcii Academia Mariana v Ríme.

V roku 1992 navštívil Slovensko po 42 rokoch exilu. V Ríme pôsobil Gorazd Zvonický do roku 1995, kde oslávil svoje osemdesiatiny a 45 rokov kňazstva.

Zomrel vo veku 82 rokov 27.júla 1995 v Ríme. Pochovaný bol do slovenskej hrobky na cintoríne Prima Porta na Via Flaminia.

Prevezenie pozostatkov básnika Gorazda Zvonického na Slovensko a ich slávnostné uloženie do rodnej zeme na Národný cintorín v Martine sa konalo 29.júna 1996.

Literárna aktivita Gorazda Zvonického sa začína v druhej polovici 30-tych rokov. Básnické prvotiny publikuje už počas študijného pôsobenia v Šaštíne v časopise Ozvena. V neskoršom období prispieval do viacerých periodík napr.: Rozvoj, Don Bosco, Saleziánske zvesti, Mládež a misie, Slovenské pohľady a do mesačníka Kultúra.

Už pred odchodom do emigrácie mu vychádza cyklostylom prvá básnická zbierka Sejba perál (Trnava 1943), ktorú vytlačil saleziánsky študentský literárny krúžok v Trnave. Básnicky zvečnil pobyt v trnavskom saleziánskom ústave a kňazskú vysviacku. Zbierkou Mýtnik pred Madonou ((Bratislava 1948) sa končí básnikova knižná činnosť na Slovensku. Za myšlienkové a umelecké kvality tejto zbierky bol Gorazd Zvonický prijatý za člena medzinárodného združenia Accademia Mariana salesiana a stal sa všeobecne uznávaným básnikom mariánskeho kultu.

Jeho prvá exilová kniha veršov vyšla pod názvom S ukazovákom na mraku (Buenos Aires 1958).

Rímske účinkovanie predstavuje najvýznamnejšiu kapitolu básnikovej biografie. Jej konkrétnym výsledkom je veľké množstvo literárnych, pedagogických a organizačných aktivít.

Postupne mu vychádzajú ďalšie básnické zbierky – Prebúdza sa zem (Rím 1964). Sú to verše, ktoré vyšli v novozaloženom Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda. O rok neskôr Knižnica Literárneho almanachu Slováka v Amerike zaradila do svojho edičného programu súbor básní Na jubilejné víno (Middleton, Pa.1965). O niekoľko rokov neskôr, v rokoch 1967-1968 vychádzajú v rímskej Lýre verše Slnko ma miluje (Rím 1967) a poézia Prekutávam lovištia (Rím 1968), Len črepy…Výkriky pri invázii . Anno Domini 1968 (Padova 1969). Pod tlakom tragického politického zvratu, ku ktorému došlo po vpáde cudzích armád do Československa, spontánne v ňom zazneli slová odporu, bolesti a žiaľu.

Začiatkom sedemdesiatych rokov sa Gorazd Zvonický čiastočne odmlčal. V roku 1971 mu vychádza 2.vydanie mariánskej zbierky Mýtnik pred Madonou a o rok knižná verzia novely Okolo kľúčovej dierky (1972).

V roku 1973, keď si pripomínal svoje 60.narodeniny a strieborné kňazské jubileum, Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme vydal reedíciu jeho básnických prvotín Sejba perál (1973) a básnika si uctil príležitostným zborníkom Rozsievač perál (Rím 1973).

V jeseni roku 1973 vyšla bibliofília Na igricovom kare (Lausanne 1973), ktorá je poetickou spomienkou na Valentína Beniaka.

Poslednými tromi zbierkami básní, ktoré Gorazd Zvonický knižne publikoval , sú verše Napárať čím viac lyka (1978), Obolus z roku 1985 a Smer Mariánska hora z roku 1988.

Pri príležitosti 75. narodenín Gorazda Zvonického vyšli v Ríme roku 1988 jeho polemické eseje Keď mlčať nie je zlato. K 80. jubileu narodenia básnika vyšiel výber celoživotnej básnickej tvorby Gorazda Zvonického pod názvom Chcem sa ti ozvať ( Martin, MS 1993).

Antológiu jeho poézie pod názvom Si krajšia,moja vlasť vydala Zahraničná Matica slovenská r.1993 v Toronte.

Veľkú pozornosť si zasluhuje aj jeho prekladateľská činnosť. Knižne vyšli výbery jeho prekladov z diela Franceska Petrarcu Cez pohľad k srdcu (1974). Preložil Sonety Uga Foscola (1979) a Hymny na posvätenie času v troch zväzkoch (1975-1976).

Jeho rozsiahla tvorba neunikla pozornosti talianskych prekladateľov, ktorí preložili zbierku Len črepy…Výkriky pri invázii .

Zvonického exilové literárne dielo je svojím rozsahom obdivuhodné. Autorova poézia je precítenou syntézou kresťanských hodnôt a úprimného vzťahu k rodnej domovine. Prerástlo hranice slovenských diaspór, aby sa nakoniec mohlo vrátiť tam, odkiaľ básnik pred 42 rokmi tajne odišiel.

Buenos Aires,Eduard Štang 1958. - 121 s.

2. Zdravica sv. Cyrilovi a Metodovi : Verše. Dilong-Doránsky-Jurina-Mlynarovič-Strmeň-Šprinc-Valko-Zobor-Zvonár-Tieň-Zvonický-Žarnov-Žiar. Ilustr. Jozef G. Cincík .

Rím,Slovenské vydavateľstvo sv. Cyrila a Metoda 1963.75 s.

- (Lýra ; zv. 1)

3. Prebúdza sa zem : Verše .Ilustr. Andrej Pauliny.

Rím, Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda 1964. 125 s.

- (Lýra ; zv. 2)

4. Na jubilejné víno : Verše.

Middletown ,Slovák v Amerike 1965.81 s.

5. Slnko ma miluje : Verše .

Rím ,Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda 1967.

90 s.

- (Lýra ; zv. 4)

6. Prekutávam lovištia : Poézia .Ilustr. Andrej Pauliny.

Rím,Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda 1968.

83 s.

- (Lýra ; zv. 8)

7. Len črepy : Výkriky pri invázii. Anno domini 1968.Úvod v prekl. Milan St. Ďurica ,úvod Ernesto Simonetto .

Padova,Spoločnosť pre čes. a slov. kultúru Arturo Cronia 1969. 69 s.

8. Mýtnik pred Madonnou . Ilustr. Andrej Pauliny. Rím ,Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda 1971.

71 s.

- (Lýra ; zv. 14)

9.Fatranský, Emil- Zvonický,Gorazd

Dve novely .

Rím, Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda 1972.

51 s.

- (Slovo ; zv. 2

10.Na igricovom kare .Na úvod báseň Jozef M. Rydlo Ilustr. Andrej Pauliny.

Lausanne,Liber 1973.16 s.

11.Sejba perál : Zbierka básní .Úvod Milan St. Ďurica.

Rím, Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda 1973.

107 s.

- (Lýra ; zv. 19)

12.Aj také má dnešný svet : Duchovný profil Márie Mihalkovej .Pripr. Jozef Zlatňanský, Gorazd Zvonický.

Rím,Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda 1977.

157 s.

13.Napárať čím viac lyka : Verše .Úvod Dominik Hrušovský.Ilustr. Andrej Pauliny .

Rím,Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda 1978.

172 s.

-(Lýra ; zv. 28)

14.Obolus : Verše. Ilustr. Andrej Pauliny .

Rím, Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda 1985.

243 s.

- (Lýra ; zv. 40)

15.Figura, Jozef

Spod Tatier pod Fudžijamu : Spomienky misionára Jozefa Figuru .Básne nap. Gorazd Zvonický ,

predslov Jozef Tomko.

Zagreb , Grafički zavod Logos 1987.466 s.

16.Keď mlčať nie je zlato .

Rím, Unitas et pax 1988.328 s.

17.Smer Mariánska hora : Verše Máriinho roku. Ilustr.Andrej Pauliny.

Rím ,Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda 1988.

81 s.

- (Lýra ; zv. 42)

18.Chcem sa ti ozvať : Výber z básnickej tvorby. Zost. Jozef Hvišč .

Martin,Matica slovenská 1993. 186 s. ***

19.Si krajšia, moja vlasť. Úv. slovo František Vnuk.

Toronto,Zahraničná Matica slovenská 1993. 127 s. ***

20.Spomienka na anjela.Aut. Rudolf Dilong, Pavol Gašparovič Hlbina, Ján Haranta, Paľo Oliva,

Janko Silan, Svetloslav Veigl, Gorazd Zvonický.

Vybral a zost. Daniel Hevier .

Bratislava ,Hevi 1994. 131 s.

• (Stálice) ***

21.Aj také má dnešný svet : Duchovný profil Márie Mihalkovej.Pripr. Jozef Zlatňanský, Gorazd Zvonický.

Rím,Slovenský ústav sv.Cyrila a Metoda 1977.157 s.

22.Dante Alighieri: Očistec : Druhý spev .

Prekl. Gorazd Zvonický.

In: Revue svetovej literatúry. - Roč. 29, č. 5 1993, s. 82-86

eposy

23.Dilong, Rudolf:Kde človek kladie semiačko : Lyrická próza . Ilustr. Andrej Pauliny,zred. Gorazd Zvonický

Rím,Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda 1975.

100 s.

- (Lýra ; zv. 22)

24.Eliáš, Ján:Andrej Hlinka.Zost.Ján Eliáš, text apretoval Gorazd Zvonický.

Winnipeg ,Ján Rekem –Cleveland, Ján Zeman-Calgary,Pavol Bernát - St. Catharines,

Ján Eliáš 1983. 347 s.

25.Foscolo, Ugo: Sonety.Prebásnil Gorazd Zvonický, Milan Stanislav Ďurica.

Padova ,Združenie pre čes. a slov. kultúru Arturo Cronia 1979. 25 s.

26.Hymny na posvätenie času. [Zv.] 1.Prel. Gorazd Zvonický ,úvod Gorazd Zvonický .

Rím, Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda 1975.

100 s.

27.Hymny na posvätenie času. [Zv.] 2.Prel. Gorazd Zvonický.

Rím,Slovenský ústav sv.Cyrila a Metoda 1975.

185 s.

28.Hymny na posvätenie času. [Zv.] 3 .Prel. Gorazd Zvonický .

Rím,Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda 1976.

252 s.

29.L'Arco, Adolfo:Priekopník modernej duchovnosti.

Prekl. Gorazd Zvonický.

Rím, Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda 1985.

261 s.

- (Svetlá ; zv. 32)

30.L'Arco, Adolfo:Priekopník modernej duchovnosti Prel. Gorazd Zvonický.

Rím,Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, 1988. -

261 s.

- Svetlá,zv. 32

31.Mlynár, Janko:Zažal som sviecu. Poézia .Ilustr. Andrej Pauliny, predslov Gorazd Zvonický. Rím,Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda 1979.

148 s.

- (Lýra ; zv. 30)

32.Petrarca, Francesco:Cez pohľad k srdcu.Výber z "Veršov". Prel. Gorazd Zvonický .

Padova, Associazione di cultura ceca e slovacca Arturo Cronia 1974.89 s.

33.Výber zhudobnených hymnov na postvätenie času [Hudobnina] .Prekl. Gorazd Zvonický .

Rím,Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda1978.

111 s.

34.Stáť pred Metodom.In: Slovenský denník. - Roč. 1, č. 67 (4.7. 1990), s.1

básne meditatívne

35.Hovory o tom, čo sa stalo.In: Literárny týždenník. - Roč. 3, č. 34 (1990), s. 6-7

básne občianske - básne reflexívne

36.Načo tie púte .In: Katolícke noviny. - Roč. 141,

č. 36 (1990), s. 8

básne meditatívne

37.Mária, matka bolestná.In: Duchovný pastier,č. 71, č. 9 (1990), s. 303

básne meditatívne

38.Otvorte Poslovi.In: Posol. - Roč. 70, č. 1

(1991), s. 5

básne meditatívne

39.Podmínovaná duša. Kríza nádeje.In: Literárny týždenník. - Roč. 4, č. 8 (1991), s. 11

básne meditatívne

40.Veľkonočná zora.(Báseň písaná pre Posla. In: Posol. - Roč. 70, č. 4 (1991), s. 5

básne meditatívne

41.Zahľaďme sa k Piatku : (Hromničná báseň - písaná pre Posla.)In: Posol. - Roč. 70, č. 2 (1991), s. 7

básne meditatívne

42.Rozhovor srdca s Ježišom (I) : (Báseň písaná pre Posla.)In: Posol. - Roč. 70, č. 6 (1991), s. 1

básne meditatívne

43.Rozhovor srdca s Ježišom (II) : (Báseň písaná pre Posla.) In: Posol. - Roč. 70, č. 7-8 (1991), s. 1

básne meditatívne

44.Pod brezou.In: Katolícke noviny. - Roč. 106, č. 43 (1991), s. 1

básne meditatívne

45.Konečný let.In: Posol. - Roč. 70, č. 11 (1991),

s. 1

básne meditatívne

46.Na roráty.In: Posol. - Roč. 70, č. 12 (1991), s. 1

básne meditatívne

47.Stavba /a iné/.In: Slovenský jazyk a literatúra v škole. - Roč. 37, č. 7 (1990/91), s. 212-213

básne meditatívne

48.Vianočná .In: Katolícke noviny. - Roč. 106, č. 51-52 (1991), s. 20

básne meditatívne

49.Kliatba na úteku .In: Posol. - Roč. 71, č. 1 (1992), s. 34

básne meditatívne

50.Dávne predobrazy : K Veľkej noci .In: Katolícke noviny. - Roč. 107, č. 18 (1992), s. 10

básne meditatívne

51.Zjavenie.In: Katolícke noviny. - Roč. 107, č. 12 (1992), s. 1

básne meditatívne

52.Len ty, Ježišu.In: Posol. - Roč. 71, č. 3 (1992), s.4

básne meditatívne

53.Príhovor z bohostánku.In: Posol. - Roč. 71, č. 4 (1992), s.4

básne meditatívne

54.Prosebný verš.In: Posol. - Roč. 71, č. 2 (1992), s. 4

básne meditatívne

55.Dotyk slova.In: Posol. - Roč. 71, č. 6 (1992),

s. 4

básne meditatívne

56.Na Slnku .In: Posol. - Roč. 71, č. 5 (1992),

s.4

básne meditatívne

57.Prst Boží píše.In: Posol. - Roč. 71, č. 7-8 (1992), s. 4

básne meditatívne

58.Bolestná pravda .In: Posol. - Roč. 71, č. 9 (1992), s. 4

básne meditatívne

59.Október, vitaj! In: Posol. - Roč. 71, č. 9 (1992), s. /4/

básne meditatívne

60.Svetlo.In: Posol. - Roč. 71, č. 11 (1992), s. 4

básne meditatívne

61.V spiacom Betleheme.In: Posol. - Roč. 71, č. 12 (1992), s. 4

básne meditatívne

62.Bolestná Matka.In: Katolícke noviny. - Roč. 107, č. 37 (1992), s. 10

básne meditatívne

63.Zvuk a slovo.In: Katolícke noviny. - Roč. 107, č. 39 (1992), s. 1

básne reflexívne

64.Zásluhy : Dodatočným zaslúžilcom o samostatnosť. In: Slovenský národ. - Roč. 4, č. 12 (1993), s. 1 básne reflexívne

65.Veľkopiatočná.In: Katolícke noviny. - Roč. 108, č. 14 (1993), s. 11

básne meditatívne

66.Stáť pred Metodom.In: Katolícke noviny. - Roč.

108, č. 16 (1993), s. 11

básne meditatívne

67.Je čas.In: Slovenský národ. - Roč. 4, č. 15 (1993), s. 14

básne reflexívne

68.Krst.In: Katolícke noviny. - Roč. 108, č. 28

(1993), s. 1

básne meditatívne

69.Sejba perál.In: Bratislavské listy. - Roč. 6,

č. 7 (1993), s. 1

básne meditatívne

70.Srdce .In: Katolícke noviny. - Roč. 108, č. 32 (1993), s. 7

básne meditatívne

71.Začatá brázda.In: Katolícke noviny. - Roč. 108, č. 30 (1993), s. 1

básne meditatívne

72.Dante Alighieri

Očistec : Druhý spev.Prekl. Gorazd Zvonický. In: Revue svetovej literatúry. - Roč. 29, č. 5 (1993), s. 82-86

eposy

73.Pieseň jesenná.In: Katolícke noviny. - Roč. 108, č. 45 (1993), s. 11

básne meditatívne

74.Taký bol Hlaváč .In: Katolícke noviny. - Roč. 109, č. 6 (1994), s. 5

básne dedikačné

75.K Veľkej noci.In: Posol. - Roč. 73, č. 4 (1994), s. 9

básne meditatívne

76.Taký bol Hlaváč.In: Katolícke noviny. - Roč. 109, č. 38 (1994), s. 14

básne dedikačné

77.Mýtnik pred Madonou.In: Katolícke noviny.Roč. 109, č. 50 (1994), s. 1

básne meditatívne

78.Bez nadpisu.In: Práca. - Roč. 50, č. 71 (25. 3. 1995), s. 9

básne meditatívne

79.Zemplínske púte. In: Slovo. - Roč. 27, č. 16 (1995), s. 7

básne meditatívne

80.Pieseň vďaky.In: Katolícke noviny.- Roč. 110,

č. 36 (1995), s. 1

básne meditatívne

81.Srdce.In: Verbum.- Roč. 6, č. 5 (1995),

s. 302-303

básne meditatívne

82.Nad mapou světa.In: Katolícke noviny.-Roč. 111,

č. 42 (1996), s. 2

básne meditatívne

83.Ja slávim s Tebou.In: Katolícke noviny.-Roč. 112, č. 31 (1997), s. 15

básne dedikačné - básne meditatívne

84.Pred jej obrazom.In: Katolícke noviny. - Roč. 113, č. 38 (1998), s. 14

básne meditatívne

85.Nekydaj, synu .In: Kultúra.- Roč. 1, č. 13 (1998), s. 2

básne reflexívne

86.Si krajšia, moja vlasť.In: Kultúra. - Roč. 1,

č. 26 (1998), s. 13

básne vlastenecké

87.Liturgia slovenského rána .In: Kultúra.-Roč. 2,

č. 1 (1999), s. 8-9

básne reflexívne - básne lyrické

88.Chlieb a víno.In: Posol. - Roč. 78, č. 6

(1999), s. 22

básne meditatívne

89.List nebeskej Matke .In: Katolícke noviny. - Roč. 115, č. 23 (2000), s. 4

básne meditatívne

90.Vavrovič, Jozef

Dve jubileá Gorazda Zvonického.Odtlačok z knihy Rozsievač perál Jozef Vavrovič.

Rím,Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, 1973.

212 s.

91.Hvišč, Jozef

Exilový básnik. In: Roľnícke noviny.- Roč.45, č.288 (8.12.1990), s.6 .Fotogr. 1

92.Hvišč, JozefŽivot a tvorba básnika Gorazda Zvonického.In: Slovenský jazyk a literatúra v škole. - Roč. 37, č. 7 (1990/91), s. 208-212

93.Zvonický, Gorazd – Rydlo,J.M.

Mlčať nie je zlato : Hovoríme s básnikom Gorazdom Zvonickým .In: Literárny týždenník. - Roč. 4, č. 8 (1991), s.1. Fot. 2.

94.Melicher, JozefKeď "rozsievač perál" nemlčal. In: Literárny

týždenník. - Roč. 4, č. 23 (1991), s. 4-5.Fot. 2.

Rec: Keď mlčať nie je zlato.Gorazd Zvonický. – Rím,Unitas et pax 1988.

95.Laureát najzaslúžilejší .Dominík Hrušovský, Štefan Vrablec, Andrej Pauliny, Gorazd Zvonický, Jozef Zavarský. In: Katolícke noviny. - Roč. 106, č. 50 (1991), s. 11. Obr. 5.

96.Borčin, E.

Útek a návrat G. Zvonického. Po štyridsiatich dvoch rokoch opäť doma. –In: Práca. – Roč. 47, č.144(20.6.1992), s.6. Fotogr. 1

97.Brezák, František

Básnikov návrat.

In: Katolícke noviny.- Roč.107(143), č.23 (7.6.1992), s.3.Fotogr. 1

98.Brezák, František

Návrat básnika. Gorazd Zvonický dnes v Petržalke. In: Slovenský denník. – Roč.3, č.133(8.6.1992), s.4

99.Dobiáš, RudolfPocta Gorazdovi : Návrat po 42 rokoch.In: Slovenský denník. - Roč. 3, č. 138 (13. 6. 1992), s. 10

100.F.B.

Návrat básnika. In: Literárny týždenník. – Roč.5, č.26 (20.6.1992),

s.2 . Fotogr.1

101.Hvišč, Jozef

Osobnosti. (4.) In: Knižná revue. - Roč. 2, č. 9 (1992), s. 3

102.Laucká, Barbora

Šťastný a povznášajúci návrat. Súkromná kalvária Gorazda Zvonického. In: Práca.- Roč.47, č.135 (10.6.1992), s.3. Fotogr. 1

103.M.Ch.

Stretnutie s básnikom Gorazdom Zvonickým. In: Katolícke noviny.- Roč.107(143), č.30 (26.7.1992),s.11

104.mch

Básnik Gorazd Zvonický doma. In: Slovenský národ. - Roč. 3, č. 25 (1992), s. 7

105.Petraško, ĽudovítCesty k slobode.In: Literárny týždenník. - Roč. 5, č. 3 (1992), s. 4

Rec: Napárať čím viac lyka.Gorazd Zvonický. – Rím, Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda, 1978.

106.pk

Básnik z Ríma navštívil domov.In: Knižná revue. -

Roč. 2, č. 13 (1992), s. 2

107.F.B.

Návrat básnika . In: Literárny týždenník. -

Roč. 5, č. 26 (1992), s. 2. Fot. 1.

108.Frátrik, Janko

Gorazd Zvonický, básnik žiarivej pokory a vzácnych tvorivých síl.In: Zrno. - Roč. 4, č. 6-8 (1992), s. 6-8. Obr. 1.

109.Pozvánka na stretnutie so slovenským exilovým básnikom a pedagógom z Ríma, príslušníkom Katolíckej moderny Gorazdom Zvonickým, vl. menom prof. Andrejom Šándorom, SDB : Pri príležitosti jeho príchodu na rodné Slovensko po 42 rokoch

: Uspor. Miestny odbor MS, Bratislava, Spolok slovenských spisovateľov 8. 6. 1992.

Bratislava,Miestny odbor MS 1992. 2 s.

110.-ami-

Vracia sa medzi nás. In: Východoslovenské noviny – Lúč. – Roč. 2, č. 144 (23.6.1993), s.3

výročie narodenia 80. – spomienkové pásmo – Košice

111.Apfel, Viliam

Gorazd Zvonický: Chcem sa ti ozvať... In: Republika. - Roč. 1, č. 205 (1. 12. 1993), s. 10

Rec: Chcem sa ti ozvať / Gorazd Zvonický.- Martin, Matica slovenská, 1993.

112.Babjak, Ján

Stretnutie s básnikom Gorazdom Zvonickým. In: Slovo. – Roč.25, (1993), s.7

113.Cabadaj, Peter

Návrat jubilujúceho básnika . In: Slovenské národné noviny. - Roč. 4 (8), č. 29 (1993), s. 10

Rec: Chcem sa ti ozvať / Gorazd Zvonický. – Martin,Matica slovenská, 1993.

114.Kamas, Juraj

Rozsievač perál. In: Zemplín. – Roč. 3 (34), č. 26 (29.6.1993), s. 4

115.Maťovčík, Augustín

Zvonický, G.: Chcem sa ti ozvať . In: Historický časopis. - Roč. 41, č. 5-6 (1993), s. 741

Rec: Chcem sa ti ozvať / Gorazd Zvonický. – Martin, : Matica slovenská, 1993.

116.(mb)

Spomienka na A. Šándora. In: Zemplín. – Roč. 3 (34), č. 27 (7.7.1993), s.1

117.M. CH.

Gorazd Zvonický osemdesiatročný. In: Literárny týždenník. – Roč.6, č. 28 (9.7.1993), s.2

118.Melicher, Jozef

Dvakrát Gorazd Zvonický. In: Slovenské pohľady. - Roč. 4+109, č. 12 (1993), s. 149-151

Rec: Si krajšia, moja vlasť / Gorazd Zvonický. - Toronto – Ružomberok, Zahraničná Matica slovenská, 1993

119.Melicher, Jozef

Dvakrát Gorazd Zvonický. In: Slovenské pohľady. - Roč. 4+109, č. 12 (1993), s. 149-151

Rec: Chcem sa ti ozvať / Gorazd Zvonický.-Martin, Matica slovenská, 1993.

120.Zvonický, Gorazd

O prekladateľských peripetiách . In: Revue

svetovej literatúry. - Roč. 29, č. 5 (1993), s. 94-95. - Fotogr. 1

121.Bielik, Miroslav

Gorazd Zvonický “ Commendatore” Talianskej republiky. Taliansko si uctilo slovenského kňaza – básnika. In: Katolícke noviny. - Roč. 109, č. 12 (20.3.1994), s. 11. Fotogr. 1

122.-(es)-

Naši rodáci. In: Zemplín extra. – Roč. 2 (35), č. 45 (8.11.1994), s. 4

123.Stankovský, Aloš

Symbióza náboženského a národného . In: Slovenská republika. - Roč. 1, č. 80 (13. 8. 1994), s. 10

Rec: Chcem sa ti ozvať / Gorazd Zvonický.-Martin, Matica slovenská, 1993.

124.(ara)

Rozlúčka s básnikom Gorazdom Zvonickým. In: Slovenský východ. – Roč. 5 (24), č. 176 (31.7.1995), s. 2

125.Balák, Štefan

Odišiel básnik katolíckej moderny. Duchovná poézia Gorazda Zvonického ostáva. In: Slovenská republika. – Roč. 2, č. 175 (29.7.1995), s. 5. Fotogr. 1

126.bn

Zomrel básnik G. Zvonický. In: Práca. – Roč. 49, č.174 (28.7.1995), s.2

127.Duchňová, Xénia

Odchod Gorazda ZvonickéhoIn: Katolícke noviny. – Roč. 110, č. 33 (13.8.1995), s.3. . Fotogr. 1

128.-(erman)-

Zanechal bohatú žatvu. Za Gorazdom Zvonickým. In: Zemplín extra. – Roč. 3 (36), č. 33 (15.8.1995), s. 4

129.(kpg)

Rozlúčka v Ríme. In: Lúč. – Roč. 4, č. 176 (31.7.1995), s.2

130.Navždy odišiel Gorazd Zvonický .In: Zemplín extra.- Roč. 3 (36), č. 32 (8.8.1995), s. 4. Fotogr. 1

131.Odišiel Gorazd Zvonický. In: Nástup. – Roč. 16, č. 9 (14.9.1995), s.8

132.Odišiel rozsievač perál. Fotogr. 1. In: Slovenské národné noviny. – Roč. 6 (10), č. 32 (8.8.1995), s. 2

133.Sandtner, Štefan

Bard Panny Márie už spieva pred jej trónom. In: Don Bosco dnes. – Roč. 6 (26), č. 5 (1995),

s. 23 – 25

134.Vnuk, František

Za Gorazdom Zvonickým. In: Literárny týždenník. – Roč. 8, č. 34-35 (18.8.1995), s.2. Fotogr. 1

135.Začali sa Zvonického dni. In: Práca. – Roč. 50, č. 284 (8.12.1995), s. 3

136.Začali sa Zvonického dni. In: Slovenský východ. – Roč. 5 (24), č. 284 (8.12.1995), s. 2

137.Zb

Pamiatke Gorazda Zvonického. In: Pravda. – Roč. 5, č. 286 (11.12.1995), s.7

138.Zomrel Gorazd Zvonický. In: Literárny týždenník. – Roč. 8, č.33 (11.8.1995), s.2

139.Cabadaj, Peter

Argentínske roky Gorazda Zvonického. In: Slovenské národné noviny. – Roč. 7 (11), č. 46 (19.11.1996), s .8. Fotogr. 1

140.Gorazd Zvonický po dlhom exile konečne doma. In: Don Bosco dnes. – Roč. 7 (26), č. 4 (1996), s. 27. Fotogr. 1

141.-iva-

Návrat Gorazda Zvonického. In: Slovenské národné noviny. – Roč. 7 (11), č. 25 (25.6.1996), s. 2

142.(ka)

Knižnica G. Zvonického. In: Pravda. – Roč. 6, č. 149 (27.6.1996), s. 5

143.(kch)

Spomienka na G. Zvonického. In: Zemplín extra. – Roč. 4 (37), č.1 (3.1.1996), s. 1

144.(kch)

O Gorazdovi Zvonickom. In: Slovenské národné noviny. - Roč. 7 (11), č. 2 (16.1.1996), s. 11

145.Markuš, Jozef

Gorazd Zvonický. In: Slovenské národné noviny. – Roč. 7 (11), č. 27 ( 9.7.1996), s.1

146.(p) –

Telesné pozostatky básnika Gorazda Zvonického prevezené do Martina. In: Zemplín extra. – Roč. 3 ( 37), č. 26 (25.6.1996), s. 4

147.( r)

Básnik odpočíva v rodnej zemi. In: Literárny týždenník. – Roč. 9, č. 32 (1996), s. 2

148.Sirochman, Ernest

Perly túžob ukryté v rodnej hrude. Nad životnými cestami básnika Gorazda Zvonického. In: Zemplín extra. – Roč. 3(36), č. 29 (16.7.1996), s.1,4

149.(est)

Začíname novú tradíciu. In: Hlas Zemplína. – Roč. 5, č. 41 (13.10.1997), s. 1

150.Chilová, Kamila

Povzbudivý začiatok. Aby pamiatka Gorazda Zvonického bola živá. In: Zemplín extra. – Roč. 4 (38), č. 40 (7.10.1997), s. 2

151.Chilová, Kamila

Splácame svoj dlh. In: Slovenské pohľady. – Roč. 8 (12), č. 41 (14.10.1997), s.11

152.-modli sa za ľud, ktorého si synom /niekoľko úvah a faktov o G. Zvonickom/.Sprac. B.Puskajlerová, L. Puskajler, M. Šleisová.

Michalovce,Zemplínska knižnica Gorazda Zvonického

1997. 32 s.

153.(kch)

Povzbudivý začiatok. Aby pamiatka Gorazda Zvonického bola živá. In: Slovenské národné noviny. – Roč. 8 (12), č.41 (14.10.1997), s.11

154.(kch)

Splácame svoj dlh. In: Zemplín extra. – Roč. 4 (38), č. 40 (7.10.1997), s. 1

Rozhovor s E. Sirochmanom o prednesenom referáte o G. Z.

155.Leško, Bartolomej A.

Gorazd Zvonický – muž radosti a básnického slovaObr. 1. In: Slovenské národné noviny. – Roč. 8 (12), č. 28 (15.7.1997), s. 6. . Fotogr. 1.

156.Zvonický , Gorazd

Zo spomienok Gorazda Zvonického. In: Don Bosco dnes. – Roč. 8 (28), č. 2 (1997), s. 28-30

157.A.B.M.

Hlas zvona volá… K nedožitým 85. Narodeninám Gorazda Zvonického. In: Katolícke noviny. – Roč. 113, č. 26 (28.6.1998), s. 15. Fotogr. 1

158.(erman)

V Michalovciach otvorili novú tradíciu Zvonického dni. Fotogr. 2. In: Hlas Zemplína. – Roč. 6, č. 25 ( 22.6.1998), s. 2

159.Chilová, Kamila

Spomienka na G. Zvonického. In: Slovenské národné noviny. – Roč. 9 (13), č. 27 (7.7.1998), s. 5

160.Chilová, Kamila

Spomienka na G. Zvonického. V Michalovciach súťažili recitátori zo základných a stredných škôl. In: Zemplín extra. – Roč. 5 ( 39), č. 25( 23.6.1998), s. 1

161.-kl-

Zvonického dni v Zemplíne. Nová tradícia na počesť rodáka. In: Lúč – východoslovenské noviny. – Roč. 7, č. 134 (12.6.1998), s. 2

162.Sirochman, Ernest

Gorazd Zvonický – Mariánsky básnik. In: Zemplín extra. – Roč. 5 (39), č. 9 (3.3.1998), s. 2,3

163.M.Š.

Gorazd Zvonický v spomienkach. Fotogr. 1. In: Michalovčan. – Roč. 9, č. 13 (22.6.1998), s. 5

Publikácia – 75. výr. nar.

164.(p)

Zvonický knižne. In: Zemplín extra. – Roč. 5( 39), č. 47 ( 24.11.1998), s. 1

165.Sirochman Ernest

Rozsievač perál. Mariánsky básnik Gorazd Zvonický a katechéta Štefan Hlaváč. In: Slovenské národné noviny. – Roč. 9 (13), 31 (4.8.1998), s. 8. Fotogr. 2

166.Puskajlerová, Barbora

Spomíname na básnika Gorazda Zvonického. Fotogr. 1. In: Michalovčan. – Roč. 10, č. 13 (28.6.1999), s. 5

167.Cabadaj, Peter

Album zabúdaných osobností. Fotogr. 1. In: Literárny týždenník. – Roč. 13, č. 34 ( 21.9.2000), s. 8

168.(eh)

Zvonického dni 2000. In: Hlas Zemplína. – Roč. 8, č. 25 ( 19.6.2000), s. 5

169.Echman, Ervín

Zemplínsky Gorazd. In: Hlas Zemplína. – Roč. 8, č. 31 (31.7.2000), s. 2

170.-(ervín ochman)-

Nepokorený človek a básnik. Pred piatimi rokmi nás opustil Gorazd Zvonický. In: Zemplín extra. – Roč. 7 ( 41), č. 30 (25.7.2000), s. 4

smrť Metodovu, ktorý s nami žije

bôľ histórie.

Bôľ histórie sa jak stuha pletie

nám cez okvetie žitia od kolísky,

a že sme blízki, na piaď od Golgoty,

Cítime hroty Ježišovho tŕnia,

bo vlasť nám škvrnia odpady a zrady...

má sa vzdať biede?...

Má sa vzdať biede mládež mnohosľubná

na buchot bubna z medveďovej kože?...

Nepripustiť, Bože, z lásky k Metodovi

aj tu má svedkov, ktorí čelia zberbe,

s dvojkrížom v erbe.

S dvojkrížom v erbe do svätyne Matky

chod nie je hladký, ale tá mlaď ide

nie k panychíde...Náhli k veľkým hodom

Načo tie púte, načo piesne,

keď nevyvedú národ z tiesne,

načo nám biednym baziliky?...

Len aby čuli naše vzlyky?...

Lež púť a pieseň srdcia čistí

V bazilikách sa Cirkev združí

sťa lupene na živej ruži,

položí srdcia na stôl Pánov,

čím očarúva nebešťanov.

aj pre našu mlaď na zákrute:

keď idú sami cez osídla sveta,

v ktorých sa zmieta ľudstvo samá rana

                                                                                       neobviazaná.

aj do človeka a mu život kyslí

a ostré skálie neľútostne šmára

na samotára, ktorý tvrďou mušieľ

Spošmúrnel pohľad zeme a jej dneška,

lež prečo mešká zory posol svieži,

keď spoza mreží mrúci človek skučí

po spásnom lúči?

Podmínovaná duša bude vďačná

za prietrž mračna, ktorá z očí sprúdi

k žulovej hrudi, kde satan strieľa

na Spasiteľa.

Kriste, tyś darom nebies, liekom zeme,

boj vypovieme, pričom zámky naše

Nábožné ženy bedlia. Zora bledá

si myslia, čo si počnú s balvanom,

ktorý sa ženskej sile pohnúť nedá.

Noc nad záhradou...Ale kňazská trieda

si blahoželá, že je nadpánom...

Hrob Spasiteľa zverí oplanom,

lež hrob je prázdny...Dnes víťazom beda.

kde je obeť, čo zostúpila zhora?

Veľrada ešte triumf dopíja...

No na srdci ju tlačí obáv mora

ten Premožený, veľkonočná Zora.

Dnes predbehnime Ježišovu Matku!

Hľa, práve nesie Dieťa do chrámu,

a zažnime si sviece od plamu

So Siomeonom zahľadme sa k Piatku,

kde život Matky vyznie na drámu.

Kiež prebudí sa náš svet z omamu,

aby už stál i kráčal bez úpadku.

a naporúdzi majme čistú šatku!

čo na nás striehne v božom nadporiadku.

Ježišu, nechaj otvorené dvere

by načerpali sme síl pre zápasy.

Aj keď nad hlavou nebo zdá sa šeré

Kráľovstvo tvoje – naša politika

a vstup do raja je vždy naším cieľom,

keď hriešnik sám nad sebou bôľne vzlyká

s dôverou, čo sa ti priam Srdca týka,

veď iba ty si bratom, Spasiteľom.

Dovoľ mi srdcu, nech sa rozhovorí!

Nehanbím sa zaň, keď sa upokorí.

nám nechal si lúč svojej nežnej lásky

bez násilia a bôľu pri dotyku.

Pýtaš sa srdca:Čakáš na otázky?

Majú ti taje ťahať silné kliešte?...

- Ja, Ježišu, som nedospelo ešte

na úprimnosti stupeň – bez ostychu.

Rád radím iným: Predo mnou vy bežte,

ja ešte musím skoliť spupnú pýchu

a s ňou jej čeľaď, jedovaté stvory,

čo dorážajú na mňa bez oddychu,

preto sa hanbím vnoriť do pokory.

tvoj živý koreň pod zem vlieza,

a stojíš mĺkvo, jednoducho,

keď smúti, lebo zhrešila.

aj na mňa privial závan zlého

a ja ich slzou očistím.

takto nás čaká na nedeľu

HOSTITEĽ,Boh Syn vtelený.

lež aj tým anjel opatruje hriadky.

v ňom odohrá sa lepšia premena,

poletí s dušou na večité sviatky.

Zhoreli tŕne, pretrvajú kvety,

Hľa, konečný let k nekonečnej méte,

keď za ústrky, posmech, za obete

Boh vloží verným na čelá.

Svietiva treba priliať do lampášov,

keď svetloplaché sovy, netopiere,

lampášom v šere označia si dvere

a srdcom ako preplnenou čašou...

Ježiša treba čakať, keď sa túla

a odpočinok hľadá pod prístreším

Ježišu, ty vieš...Srdce nie je žula

a jeho úzkosť kajúcnicky riešim:

- Čo dúfať smiem, ak teba nepoteším?!

Murár sťa čašník nalieva tu

či človek sa v nich rozradostí,

či bude utrápený.

musí prísť pozalievať škáry,

potom sa šťastie nevyparí

Nalaď mi, Pane, srdce do pozdravu,

čo hreje, teší, a nič nespustoší.

Je šťastím teba voviesť do pribytku,

hoc ostýchavo rašia sľubné puky,

a na líčku mu lesklá slza zmŕza.

Počuješ, duša? Na dvere ti búcha.

Nečuješ?...To ti vnútri hrochoť vŕza.

a v lampe cestou vyčerpal sa olej.

Budúci Tesár, ty vieš leštiť milo.

I do lampy chceš doliať.Teda dolej!

Utuž a ohrej s tebou naše vzťahy,

a z maštaľky k nám prejdi, Ježiš drahý,

veď s tebou všetko prispeje nám k duhu.

Jasajte, cesty zlorečenej zeme,

prastará kliatba už je na úteku:

sám Boží Syn sa pridal ku človeku

čo na nás privial vietor z prvoveku,

lež nie sme sami, máme zábezpeku

Už máme koho chytiť za rameno,

vysloviť stačí spásonosné meno.

Dokonca priľnúť možno k jeho hrudi,

K Veľkej noci

Sudcovia, kati, hrobári a kňazi

a klzká zmija sa vám do sŕdc vplazí

dovŕšiť dielo nehoráznej skazy,

čo ste si priadli...Hosana a vďaky

sa splnili, a nám len počkať načim,

len unikneme jak on drapom dračím,

lebo nás čaká – pred nebeským prahom.

Nijaký náš bôľ tebe nie je cudzi,

a zvábila ťa naša planéta,

aby si bola deťom naporúdzi.

aká to na nás čaká obeta,

a prelomiť ľad sami nie sme súci.

Materská láska posúri ťa z raja,

nuž zľutujže sa , zľutuj nad nami!

Znes Božiu milosť do suchého

raždia,

Veriaci bratia, buďme istí,

že obnovy niet bez očisty,

Nuž ty nás očisť, Ježišu!

Jednotne sŕdc sa tuho vzpiera

podozrievavosť, nedôvera,

preto zľad mysle do súzvuku,

nuž zjednoť nás ty, Ježišu.

Stojí nám v ceste prestíž, hmota

na ceste k Večnu, do Života?...

Lež kto nám oslobodí mysle,

Ty osloboď nás, Ježišu!

Kto by sa vinu uznať zdráhal,

a všetko pohrúž do milosti,

a tak nás umy, Ježišu!

Na seba som vzal všetko, čo je vaše:

a všetky viny, aby každý smelo

Ovečkám tvorím hojnosť svätej paše

a z hrozna, čo vám na stráni sa skvelo,

po okraj plním spásodarné čaše.

spevná mlaď, ktorej je nám prepotreba,

Dnes prosebný verš píšem Ježišovi,

Len jeho láska vôkol seba združí

tých, ktorým srdce po prerode túži.

Obnov si, Pane, svätyňu!

Zvodný duch ľudí do priekopy sotil,

aj človek v sebe veľa pošramotil,

no snaží sa striasť z duše previnu,

tebe nič nie je nenapraviteľné.

Obnov si, Pane, svätyňu!

Aj v našej mysli utuž bratské vzťahy,

do práce zjednoť svaly, do námahy

Ježišu, svojím zápalistým slovom

lebo sa priznam, lásky v ňom je málo

Ostal v ňom tŕň po hriechu Adamovom.

že každý kuvik robil z toho haló...

Nuž čaká slovo – v stave pohotovom.

Keď dotkneš sa ho, rozhorí sa vnútri

a od neho sa dlhý rad sŕdc zažne,

o čo ťa prosí pokorne a vážne.

Ak ešte plače, ty mu slzy utri,

po tŕni jazvu, že sa toľme vzmuží,

až sa ti na česť pripodobní ruži.

Len svieť nám, Slnko, zvysoka,

len svieť nám, Dobrota,

Kráčajme s riavou po boku

hoc tečie z čela pot,

Kráčajme spolu deň a noc!

Kto?...Ježiš!...Slnko života.

Ako prst Boží dejiny nám píše,

keď Kristov sluha, zneuctený, štvaný

má vydedencom sa stať z Božej ríše!...

S ním celý národ pod krížom sa kníše

bez skorocelu zhojiť, stíšiť rany,

čo do tela a ducha hryzú hrany,

neleží v tôni, ale z tône vstáva,

veď na dlani ťa drží dejín Tvorca.

ozdobí toho, čo sa nepoddáva

Buď pozdravená, Matka Nebožtíka!

Pod krížom Syna meč ti raní zmysly,

bolesti rastú... Nik ich nevyčísli,

že za nás hriešnych nevinný Boh pyká.

Prv než doň vojak čepeľ dýky vrazil,

on do rúk Otca svojho ducha vložil

a ku hriešnikom nežne hlavu sklonil.

by novou jarou suchý pahýľ ožil

Ruže a kvety ani nespomínam.

Tešili nás a sťahujú sa inam,

veď spev a krása každému sa páči.

Sme rodina, čo vôkol stola kľačí.

Ružencom ovinuté ruky spínam

o materinskú priazeň k prvotinám,

Nábožne hmatám ružencové guľky

tvrdé jak taje kresťanského rodu,

nad ktorým zavše obloha sa zamračí.

Do práce kráča, a nie na potulky,

ružencom kyprí nepoddajnú pôdu,

aby z nej rástli Boží vyznavači.

ktoré nám srdce rozožali v chráme,

nech kajúcu púť strašiak neoklame,

a neraz doň aj nočná mura vlietla.

Tu treba svetla, nepostačí metla.

a nedočkáme, kto k nám ruku vystrie.

že duch i telo pri tebe mu zbystrie.

keď víta ťa len ústrk pri vchode!...

keď Najvyššiemu žobreš nocľah v duši.

Hľa! Zahanbia nás v láske tváre nemé,

ukáž nám rany svojho Syna,

najmä tú najviac boľavú,

čo jeho srdca páľavu

Pred novou púťou do temnoty

u teba zažíhame knôty...

udržia srdce pri sile

Žiaľ súmraku sa strieda

s radosťou pri svitaní.

Ináč sa liečiť nedá

myšlienka, keď ju zraní

Keď vyspieva si hruďku,

o zem ním pieseň šmarí

o nesmrteľnom zvuku.

pretože žije.

/Dodatočnám zaslúžilcom o samostatnosť/

priletí mucha ondieť gazdu

- tá letná pliaga na ľudí-

lež oráč ju hneď odpudí.

bzučí a lieta dokola,

až pripije sa na vola.

A keď už napoludnie zvoní,

veď ich tiež čaká oblaha.

Tešia sa, tešia živnej strove,

čo na nich čaká vo válove

že aj jej patrí objedza.

odohnať muchu od tanierov,

ale tá hrdo bzučala:

Predsa ja tiež som orala!

Ó, Ježiš môj, kam tvoja krása mizne?

keď musím hľadieť, ako Bohu zo žíl

Kto tušil, že sa tŕň tak hrozne vhryzne

do tela, aby sa v ňom jak pýr množil.

Tvoj krvopot a plač mi neosožil

a veľkopôstna dráma bôľne vyznie.

V dave, čo hrešil, nik ma nerozozná,

iba tým, že som horší obludne,

nuž tmí sa vôkol, hoc je poludnie.

Pred bránou svätyne, čo v lúčoch Absolútna

Dych Boží prijíma a žiari vo vesmíre,

jak žobrák úbohý pri blahonosnom chýre

sa z biedy preberiem, čo k smetisku ma putná.

Snáď nezahriaknu ma,keď s dušou rozbolenou

Mne teraz iba žiaľ na stupniciach sĺz spieva

by po ich závozoch som v cícerkoch plač

pre strašné imanie, čo v kolíske som zdedil.

Tvoj pohľad nestretla ni chmárka nepokoja,

čo často sa u nás pretlka v blankyte

a zavše do jasu chlad v dlhých tieňoch vanie..

Z hviezd veniec uvitý ti žiarne čelo zdobí

Ja tiež som princom bol, no na korunu právo

/ vždy snívam o tej strate/

čítať aj cudzie noviny,

pred lžou,čo srdce poraní,

A prebiť sa jej podarí:

                                                                            Slováci?…To sú bedári!

Žiaľ,často sa im podarí:

                                                                           Slováci?… To sú drotári!

Nuž je čas,aby sme omyly

zo svojho žitia omyli,nech dály kultúr-atašé

vlasť nemení nám v salaše.

Nitra,ty naša milá rodička,

V epose našom najsvätejšia stať,

tvoj koreň nik nám z bytia nevyrve

-kto by si trúfal matku zapredať?

koloval v tebe život od Boha,

pili sme vznet a svetlo zo žriedel,

pri ktorých rástli buky,a nie vňať,

až celý svet sa o nás dozvedel.

Prečo ťa draci v peklo sácali

Uhádneš?…Áno!…Ohňom splácali

krst svojich kniežat a tvoj plodný chrám.

perly túžob skrývam,

na ktoré vždy

Poraď,bože,

poraď,kam ich zasiať:

neviem či na

či vonnú

či pod pokrov

či na cestu

Chyť mi ruku,

Svoje túžby

strážim verne,smele,

Začatá brázda šíre cez úhory

hlásia sa žiaci.

mlaď vôkol stola,lebo sám sa zdráha

načierať z blaha,

čo odpečatil Ježiš v krvopote

a na Golgote…Tú mlaď láska viedla

otvárať žriedla pravdy,ktorá vedie

ktoré sa vtiera,kam len hlaveń vloží

podpaľač Boží…

hoc jej kňaz reptá na kultúru z viery.

Čo bohatieri vztýčia k spáse sveta,

čujte,jak chrastí lipa u Slovanov

novopohanov!…Poďte krstiť znovu

vlasť Gorazdovu!…

veď máte radi súcich do pochodu

Čo vovádza nás do októbra.

Čo v poli zrelo,ušlo pod strechu.

nuž užime ich,ale bez hriechu!…

Rozdávať mámejako apoštoli,

čo na adresu nám Boh zosiela.

Lež tu nám treba ruky anjela.

Hľa,naši,len čo prídu mrazy,

aj z krmníka vše čosi zakolú.

Príde aj Ježiš,keď sme pospolu.

Sotvaže verejne sa zjaví,

nestačí snímať klobúk z hlavy:

Mlaď lipne k nemu bez

sedliačka zemplínskeho

Taký je Hlaváč katechéta.

S ním rád sa človek stretá,

stačí mu pozrieť do tvári,

a človeka raj ožiari.

Mládež by chcela mať v ňom

kráľa,

bo z neho činná láska sála.

Ako jej ducha živí v škole,

tak je s ňou pri súkromnom

veď štyria sú na jednu hlavu.

Taký je Hlaváč katechéta.

každého nežne k srdcu túli,

preto je uňho ako v úli,

Nuž ,zbohom,prázdninový

a už je s nimi pri Laborci,

kde prázdninové týždne trávi,

a čo mu príde do daru,

čo pristúpiť chcú k oltáru.

Keď prídu k moci noví páni

a chcú mu skaliť povesť svetlú,

znak spoločenskej potupy,

no mládeži nik nezabráni,

Taký bol Hlaváč katechéta.

S ním pripusť aj nás ku slovu!

až ku Chlmcu a k Lupkovu.

Vy viete,čo sa všetko na púť nesie

a jak sa hľadí na hlavu:

bál som sa,že sa mňa nebe zvezie

Videl som šťastie v očiach kajúcnika.

V mladícky tiež sa zračilo:

že sotva okno stačilo.

Mňa ohrejú aj pri zmrznutom rove

keď horkosti som vylial v Klokočove

a načerpal si radosti.

ruky svet by chceli vyrvať noci z drápov.

Čítam poludníky, meriam rovnobežky,

chcem sa do tých končín dostať čo aj pešky,

pozdraviť tam bratov, vstúpiť do ich šíkov,

stretnúť obrov lásky v zemi trpaslíkov,

s víťazným svedectvom o Kristovej viere.

Pribehnúť na dohľad indiánskych vatier,

božie požehnanie zvolať na ich činy,

odovzdať ich srdciam pozdrav domoviny.

Veď aj oni rástli pod slovenským nebom,

A keď nad ostrovmi cyklón zúri strašne,

krížom ozdobujú poľovnícke lasá,

veď aj divochom len jedno načim – spása!

tiež chcú zdediť nebe a vedia byť čistí.

Vyštvali ťa, Kriste, z veľmiest, z mrakodrapov,

vyhnali ťa z fabrík, zem sa v bôli krčí,

nuž, poď do pralesov, vojdi do chatrčí.

Človek v starom svete do techniky vrástol,

na oči mu masku utkal zvodný pavúk,

chce ti vyrvať meno zo slovníkov, z náuk,

zamkol brány srdca, nuž, poď ku divochom,

Vďaka ti, Bože, za úrodu,

že požehnal si našu pôdu,

vďaka za prekvapivé dary

v izbici, chlieve, na chotári.

Vďaka ti, Bože, za slobodu,

a udeľ, nech vždy plnšie žiari

v nádeji ľudu, v jeho tvári.

že sa nám ta dôjsť nepodarí.

Ústa bez srdca – prázdny črep

pochvália peň a zhania štep,

a nemlať plevu, nežuj slamu,

buď ako lúč, nie ako cep,

čo úbožiakov ženie z chrámu.

a na hostinu voveď drámu:

jeden nech v ruke drží chlieb

aby sa mohli ohriať viacerí.

Bez lásky človek iba šmátra

keď chladno ako žobravého frátra

ho odoženú od dverí.

Nechajme srdce biť si slobodne!

na kríži dýka kata.

Aby tvoj človek vymanil sa z ľadu

Vymreli nežné city, srdca deti,

ušla nám radosť z domu,

len mŕtvy pohľad mĺkvo svieti

Kto vyrval nežné city z lona,

zabil v nás radosť.Svet sa nudí,

lebo sme ako čeľaď bez zákona

na pospas zverských ľudí.

Pán Ježiš svetu adresuje apel

odhaliť zanedbané neznámo,

Nechce sa zbaviť plesnivého kvasu

a odhodiť ho do putne.

Svet korene má v každom z nás,

a na blen mi menia veľkonočné sviatky,